Kozliatka

Podľa podania Samuela Ormisa z V.Revúcej.

„Poďte, detičky, poďte, budem vám rozprávať poviestku. Anča, Zuzča, Marča, kdeže ste? Posadajte si okolo kozuba. A ty, Andriško, dones dreva, a ty, Janíčko, prilož na oheň, aby lepšie svietilo sa nám. No tak, už je dobre, už počúvajte!“

Tak pozvoláva si matka detičky kolo seba ku kozúbku; potom im rozpráva ďalej:

Bola jedna hôrka a v tej hôrke lúčka, a na tej lúčke domček a v tom domčeku bývala koza a mala kozliatka. Keď im išla mliečka hľadať, prikázala im:

„Deti moje, nepusťteže dnu nikoho, lebo by vás zmárnil.“

A vlk to pod oblokom počúval. Náhle koza odišla, začal pod oblôčkom spievať:

„Kozliatka, kozliatka, pusťte ma tam dnu:

nesiem vám, nesiem vám v cicíčkoch mliečka,

v ústach vodičky, na rožkoch senca.“

„Veru ťa my nepustíme, bo naša mať tenšie hrdlo má,“ ozvali sa kozliatka a nepustili ho.

Bežal vlček ku kováčovi:

„Kováč, kováč, ukuj mi tenké hrdlo!“

Pages: 1 2 3 4

Mohlo by se vám líbit...