Stará dievka a čert

Podal nemenovaný pisateľ v zbierke Važeckej z Liptova a Ján Hajšo z Dúžavy pri Rimave.

Chlapci, sadnite si dolu, budem vám rozprávať jednu hádku. Kde bolo, tam bolo — bola raz jedna stará dievka! Rodičia by ju boli vydali za mladi aj desať ráz, ale vtedy nechcela ísť za nikoho; keď ostarela sa ako hríb, bola by už pristala vydať sa za hockoho, ale vohľači viac neprichodili.

„Choď si už teraz sama muža hľadať, keď si ho chceš mať!“ povedali jej rodičia.

Zabrala sa a šla. Stretol ju Kristus Pán:

„Kdeže ideš, dievka moja, kde?“ opýtal sa jej.

„Idem si hľadať muža!“ riekla dievka.

„A veď, keď je tak, poď za mňa! Jednako mne každá duša nevesta.“

„A ktože si ty?“

„Ja som Kristus Pán!“

„Teba nechcem, ty si Boh a Boh je svetský dlžník; na toho každý len to volá: ,Bože, daj, daj!‘ I dáva a nemôže uhovieť. No, a ty sám nemal si na svete kde hlavu skloniť, nemal by si ani ženu kde prikloniť.“

„Nuž idi ďalej!“ povedal jej Kristus Pán.

Šla ďalej. Stretol ju čert.

„Kdeže ideš, dievka moja, kde?“ opýtal sa jej aj tento.

„Idem si hľadať muža!“ riekla dievka.

„A veď, keď je tak, poď ty za mňa! Jednako ty naposled prídeš len na moje chodníky.“

„A ktože si ty?“

„Ja som čert!“

„Za teba pôjdem, bo tebe dá sa každý a vraví: „Nech ma čert vezme!“ A ty vraj máš peňazí ako pliev; nuž by to bolo do Paroma, ak by si nemal z čoho ženu vychovať!“

Ani dobre nedoriekla, len hodila sa mu na chrbát.

„Počkaj, babo, veď ty zvieš, čo je čert!“ pomyslel si tento a začal ozaj po čertovsky dievku hore-dolu vláčiť, natriasať a sepkať ju a na každú hrudu potkýnal sa s ňou. Hej, ale zvedel ten priam, čo je stará baba, keď takto zrovna do štice nanosila sa mu, vyzauškovala ho z jednej i z druhej strany, vynadala mu do kadejakých loptošov a nakliala sa ho, že by to celému peklu dosť bolo bývalo počúvať. A čo raz chcel si ju z krku striasť, to tuhšie chytila sa mu okolo hrdla. Nuž veru starý čert zunoval starú dievku nosiť!

Nuž ale už len uhyboval sa pod ňou a ozaj neveselo kráčal ďalej. Stretol ich jeden žiačik.

„Čože tak kľuckáš?“ opytuje sa žiačik čerta.

„A veď vidíš, čo mi plece tlačí!“ stenal čert.

Čo ale dievka nezbadala, pošepol žiačikovi, aby ho voľajak od tej starej dievky obránil, že mu dobre zaplatí.

Nuž išli spolu a prišli k vode — ku hlbokej. Nemohli nijako prejsť. Žiak podvolil sa, že ich prevedie, ak mu oba budú pomáhať lesicu upliesť. Keď ju už dopletal, zavolal na dievku:

„Bež tamto ešte po to prúťa, nech ju dopletiem!“

Počím tá bežala, pojal žiačik čerta so sebou na lesicu a preplávali. Ostala dievka za vodou — za hlbokou!

Šli tí dvaja preč. Opýtal sa čert:

„No, braček, čože ti za to dám, čo si ma oslobodil od tej dievky starej?“

„A veď ja neviem, čo mi dáš!“ povedal žiak.

Čert ho zachytil so sebou do jedného mesta na krčmu a dal naliať holbu vína a povedal:

„No, braček, ty tu seď pri víne a ja idem a vnídem do toho najväčšieho pána v meste, že na smrť ochorie. Ty potom daj oznámiť sa, že ho vyliečiš. A dáš mu kremä odvarok z tejto zelinky, priam ozdravie a tebe dobre zaplatia. Tak budeme oba na pokoji!“

Čert pošiel po svojich a ten tu upíjal si svoje vínko. Raz stane sa burovisko po celom meste, že ten najväčší pán ochorel na smrť a že kto by mu spomohol, tomu dobre zaplatia.

„Čo len to, tomu ja spomôžem,“ hovoril žiak hostinskému.

A hostinský bežal hneď a zaraz oznámiť ho, bo dostal i za to plnú hrsť dukátov. Priam pribehli po žiaka.

Žiak dal vypiť odvarok z tej zeliny; priam pánovi nebolo nič, keď čert z neho vybehol. Žiaka obsypali striebrom a zlatom.

Ide vonka, stojí čert tam:

„No, braček, či ti zaplatili a či si na pokoji?“

„Na pokoji!“ odpovedal žiačik.

„No ale vidíš, ja nemôžem ešte byť na pokoji,“ hovoril čert. „Bo mňa neposlali z pekla starej dievke za muža dávať sa, ale tohto pána skaziť, bo ten už dosť žil. A ty, hľaďže, utekať, aby ťa nedohonili; lebo zle prejdeš, ak ešte raz stretneme sa pri tom pánovi.“

Žiak utekal, ale ho hneď dohonili, aby vrátil sa k tomu pánovi, že mu je zas horšie. Nepopustili ho, kým nevrátil sa. Ako ide dnu, zavolal čert na žiaka:

„Či som ti nepovedal, aby si nechodil, že zle prejdeš? Teraz ty tu skapeš!“

„No veď je nič, braček!“ hovorí žiak. „Veď som ti len prišiel povedať, že tá stará dievka tu pred bránou na teba čaká!“

Nečakal čert ani chvíľku, vyskočil z pána a sám Boh vie, kde už teraz prepadol sa. Pán ale zase ozdravel a žiaka ešte len teraz obdarovali, že mu na celý život bolo dosť!

Mohlo by se vám líbit...