Popeluša

Tyto navrátili sa teraz všetky také vylaskané, vymladnuté, vytancuvané! Ale úbohú Popelušu vyhrešili, áno aj vybili, že čo robila od toľkého času, keď to tam v tom kúte aj hen tam to ešče našli v neporádku. Která len na to mala výhovoru, že jich ustavične po zahrade hľadala, volala; že skoro všecko okolí pobehala a že jích nemohla nikde nájť. Sestry sa na to voľačo uspokojili, pár dní sa doma pobavili, a potom ešče nádhernejšie sa vystrojili. Popeluši len to povedali, že ale o mesác zase domov prindú, aby dala na všecko pozor a zámek ze smeťá očisčila. S tým preč, tak jako srny, odleteli.

Popeluša veselo si zaspívala a kde len jakú smeť videla, zametala a čisčila. Vynšla až do najhornejších traktov, a tam v jednom hambite zazre veľkú hromadu smeťá, na kerém sa počuduvala; ale pomaly klídila a vynášala ho ven do jednej prázdnej a velikej jamy. Bola už veľmi unavená od noseňá. Zrázu najde pod smetím veľmi pekné tri zlaté kľúčiky. Celá nadivená, že odkáľ móžu ty kľúčiky byť, keď od všeckych izeb jej sestry kľúče majú, dala sa do hľadaňá. Dlho probúvala všecky dvere, ale ništ. Až konečne na samom vrchnom trakte najšla jedny kunštovné dvere, ktoré sa len jako maľuvané byť zdáli. A to div, dvere sa otvorili prvym zlatym kľúčom a ona až zmeravila, keď videla ukrutnú silu šát ženských na zlatych háčikoch viseť, že ani dobre hľadeť nemohla od samého zlata a drahych kameňov skvejúcich sa. Hneď si pomyslela, že čo jej sestry majú, všecko ništ proti len jednym šatám a obleku tomuto.

Pages: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20

Mohlo by se vám líbit...