Popeluša

Medzitým, keď sestry odejšli, umyla, učesala sa aj milá Popeluša. A čo len ty najchatrnejšé šaty ze svojej izby oblékla, predcaj pol kráľovstva prevyšuvali. Po predmenovanej ceste ščaslivo prišla aj ona do mesta, kde dozvedela sa o všeckom. Preto nemeškala, vejšla pekne-krásne až do kráľovského palácu. Tu prichádzajúcu privítal sám princ s nevyslovitedlnú radosťú a hneď z trúnu svého zestúpil a pojal ju do tancu. Hned všetci s veľkú radosťú popleskúvali a súdili, že to bude jejich kráľovná. Jej sestry neverili sa na ňu nadívať a na jej drahém odeve prenačuduvať sa nemohli, — a hovorili si, že odkál by to tak slavná kráľovská princa bola? Žeby to ale jejich vlastná sestra bola, to sa jim ani nesnívalo.

Po tanci mladý kráľ posadil si Popelušu na trún a zhováral sa s ňú veľmi prívetive a ani oka z nej nespustil; lebo to si myslel, že najkrásnejšieho andela vidí. Tu potom ve velikej vážnosti bola u všeckých. — Keď ale ona zbadala, že jej sestry stroja sa domov, tak sa stratila jak živé stríbro. Ani sa nezastavila až doma; kde všecko do svého porádku poskladala a sama oblékla sa do starých šmatov jako predtým.

Mladý kráľ, keď videl, že jeho najmilšá sa stratila, zármutil sa, že azda sa jej voľačo nezľúbilo. Ale pomyslel si, že však ešče všecko neni je straceno. Dal všeckú společnosť prosiť na druhý ráz, kde omnoho zas lepšé všecko pripraviť dá.

Pages: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20

Mohlo by se vám líbit...