Popeluša

Sestry potom odebrali sa a všecky naraduvané pristúpili do svého príbytku, kde na Popeluši žádnú chybu nemali. Len jej už potom rozprávali, že keby ona vedela, kde ony boli a čo videli! A s nevyslovitedlnú radosťú chválili tam tú mladú princu v tom meste, a jak kráľ zaľúbil sa do nej. Popeluša v duchu veľmi sa raduvala, ale nedala to na sebe znať; len jich prosila, aby už i jej voľáke peknejšé šaty dali, ne také lunty-kvanty; že ona na všecko merkuje; gazduje, opatruje. Tu potom sestry:

„Aha, móžeš byť rada, že tak chodíš. Keď bys tak pekná, krásna bola jako tá princa, áno; ale ty si neni ani smeť proti nej; dobre ti je to, len taká buď, jako si!“

A zas potom ešče peknejší sa pooblékali a odejšli.

Popeluša též nemeškala; pooblékala sa ešče do nádhernejších šát a znala už, kde má ísť. Prišla čistá krásna jak to slnce a mladý kráľ hneď ju laskave privítal a s ňú sa zabával až milo. Len to jedno ho mútilo, že ani predtým ani teraz nepovedala, odkád by bola a kterého kráľa.

02 popelAle princ bol troška zmúdrel a narídil tajnú vartu, která na to stríhla, keď tá princa bude poberať sa domov. Keď potom sestry strojili sa preč, Popeluša ako prvé stratila sa, ani nikdo nevedel. Ale predcaj varta zbadala, že kade išla. Tu princ porád sadol na koňa a za ňú utekal, vycvalky.3 Na sčastí ona sa obzrela a ešče do vatšého úteku sa pustila; vtom ale stratila jednu veľmi drahú črevicu z nohy; kterú on síce v najvatšej friškosti zdvihol, ale zaťál sa mu ona stratila. Prinútený bol ten s tú črevicú vratiť sa spátky.

Pages: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20

Mohlo by se vám líbit...