Popeluša

Za Popelušú prinšli i sestry domú a tu teprv začali vyprávať že jak tam bolo a že ešče jak bude, keď princ tú princu nedohonil, a dá ešče vatšé zábavy. Popeluša prosila, aby ju už potom sebú vzali, aspon podívať sa, aspon na obsluhu. Nechceli ani to. Najstaršá sestra predcaj odmakla a trebárs mladšá na to škamrala, ostalo pri tom, že aj Popeluši troška po vóli stane sa.

Čo ty dve nevedeli, prihotuvala Popeluša ty najkrajšie šaty do batoha pre seba i pre svojho milého a nesla všecko za nima. Sestry ešče aj tam v paláci kráľovském odejšli do společnosti zabávať sa a Popelušu nahnali v jednej svetlici pri batohu sedeť.

Tam ale ništ nemohlo byť bez tej jednej, kterú očekávali. Ani mladý kráľ nedošel, že keď není prám tej tam, kterú on občakáva. A tá ništ nepochodila a neprichodila. Mladý kráľ začal byť veľmi smutný a myslel si, že je už všecko stracené. Ešče k tomu i to, že ho dal otec k sebe zavolať a hovoril mu:

„Synu mój, čo sme dosaváď mali, to sme už všecko potrovili a ty dáváš ešče vždy lepšé raduvánky robiť a ani nevíš, či tvojá vyvolená prinde lebo neprinde. Čo by som aj sám chcel, nemám z čoho vác na to troviť. A aby nebolo povedané, že už upadáš a platiť nevládzeš, mosíme dať tú črievicu odšacuvať a z toho dáme pripraviť ešče jednu hostinu. A potom kterej panne trafí sa na nohu tá papuča, buď bohatej, nebo chudobnej, tá bude tvoja manželka a budeš s ňú žiť, jak budeš môzť.“

Pages: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20

Mohlo by se vám líbit...