Popeluša

Syna na takú radu len slzy zaľáli; ale otec mu povedal, že veru už konečným koncom není čo inšého urobiť.

Aby sa rada otcova vyplnila, dal prihotuvať ešče tú jednu hostinu a prehovoril, kde veľká tichosť nastala:

„Moja milá a vzáctna společnosť! Poneváč moje predsavzatí sa rozkotalo a moja vyvolená sa ništ nehlási, kterejkoľvek črievica táto šikne sa na nohu, buď bude pekná buď škaredá, aneb bohatá aneb chudobná, tá bude moja manželka.“

Každá si tu vzdychla a bola by ľúbila, aby sa jej tá papučka na nohu šikla. Ale medzi toľkyma paničkami — čo na zázrak! — ani jednej sa nešikla.

Mladý kráľ od zúfaňa vybehol ven i s črevicú a behal tak z kúta do kúta. Prám sa trafilo, že okolo tej izby bežal, kde Popeluša batoh vartovala. Tu Popeluša vybehla pozreť, že čo je to. Kterú keď mladý kráľ zazrel, prehovorí:

„Moja milá devka, či by sa ti táto črevica na nohu nešikla?“

„Jakoby sa mi nešikla, keď je moja! Len poď núter; ja som tvoja najmilšá!“

A padla mu okolo hrdla. I on ju poznal a k srdcu pritisknul.

Pages: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20

Mohlo by se vám líbit...