Popeluša

Na které ten vezca prehovorí:

„Ništ není lahšého jako to; však je to len tu na druhej strane za horú. Ešče dnes večer móžem byť u neho, a na zajtrek vám ho privezem.“

Medzi takým radostným rozmlúvaním došli do zámku, kde svojeho vezťa pouctili a hned s drahým oblekom a peňazmi k otcovi vypravili.

Prám jak vezca prišol večer k jejich otcovi, najšol ho veľmi zarmúteného, celek opusteného. Ale jaká tu radosť, keď sa poznali a otec vyrozumel všecko, čo sa stalo. Otec len to povedal:

„No, nepredarmo sa mi snívalo, že moja najmladšá céra má ščaslivého učiní!“

Večerali potom slávne dľa jágerského stavu, — ale bolo pritom i jágerské dílo zabudnuté!

Pages: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20

Mohlo by se vám líbit...