Popeluša

Popelušin otec kráľ, keď zas mal z čoho, najal si služebníctvo a tak i s vezťom — ale to s knížatom — vezli sa k cérám do bohatého zámku. Pekne svítilo slunéčko, keď ráno tam došli. A div nad divy! Tam bol už i mladý kráľ, který bez svojej najmilejšej nemohol byť ani za jeden den; ale sám od seba prišel, hned jak bolo svitlo.

Tu boli potom všecky zármutky, útisky a prenasleduváňa zabudnuté. A hoduvání, veselí, strelba taká nasleduvala, že to bolo počuť, tuším, až do Uherskej krajiny. Aspoň chýry o tom idú, že Popeluša, jako skrze svoj ostrovtipný a smelý rozum všetkých sčaslivych učinila, tak potom se svojim najmilejšim i dlúho, dlúho kraľuvala!

1vekši, väčšmi, väčšmej

2gráty, hroty

3ve cvalky

Pages: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20

Mohlo by se vám líbit...