Popeluša

Milé jágerkyne si odfúkli a potom hneď videli, v čom je vec, keď volali, kričali na otca a ništ sa jim neohlásilo. A milé céry aló! poď naspák! A skrúcali milé cverny zas na klbká, natolko, že pomaličky až domov sa navrátili. Tu macocha, keď jich videla, skoro zamdlela od veľkého jedu, — bolo to srdce! — ale nedala na sebe ništ znať. I céry, jakoby o ničom nevedeli, dopytuvali sa na otca, že sa ho tam nemoli dovolať a že kde sa mohel stratiť. Macocha na to hovorila, že asnád za voľákym divokom pustil sa, a že šak on vrátí sa, keď jich tam nenájde. Který naozaj až na tretí deň navrátil sa; počudoval sa, že i céry už doma a tešil sa tomu, ale len tak, aby to macocha nezbadala.

Táto ale celú noc dohovárala sa s ním za to, a nedala mu pokoja, až jich o krátky čas zas na tú istú prechádzku vyvédol, ale už o mnoho dál. Které ale zas tým istým fortílom o pár dní domov prišli. Macocha ale zbadala už teraz, čo je vo veci, a všecky klubká jim odebrala a dobre poskovávala.

S otcom vedla ešče väčšú pótku; který po nekterém čase zas napomenul céry, aby znovek vybrali sa na cestu. Teprv ony premýšľali, jakým spósobom by spátky prinť mohli. Mysleli zrna nabrať a rozsýpať, že po tom zrne prindú domov; ale zas pomysleli, že jim ho ftáctvo vyzbíra z cesty a pri tom aj ho toľko nebolo, čo by jim na tak dalekú cestu trvať mohlo. Konečne najmladšá sestra dala radu, že majú mnoho popola, toho aby každá nabrala, čo móže najvác, že to ani ftáctvo ani zver nezožere.

Pages: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20

Mohlo by se vám líbit...