Popeluša

Nebožátka deti, div že nepomreli od strachu, keď videli, čo sa robí a počuli všecko, čo bosorák hovoril; lebo i hlas taký strašný mal, jako keďby bol hrom tĺkol.

Stará neskoro navrátila sa, ale donesla za dobré náručí dreva. Devčence prosili túto starú potvorskú babu, aby sa nad nima zmiluvala; která na místo odpovedi vyšklebila na ne své ohavné zuby, všecka naraduvaná, že dobrú večeru mať bude, — a potom zapálila pec. Zabola ale kutáč železný v peci, který, keď sa drevo chytilo, rozpálil a rozžeravil sa veľmi. Stará na to zas odejšla ven a meškala tam dlúho, nemyslíce ništ, že čo zaťál stať sa móže.

Medzitým najmladšá Popeluša prehrýzla na svých rukách štrangy a keď seba oslobodila, v najvatšej friškosti porozvazuvala ruky aj svojim sestrám. Tyto chceli utekať. Ale Popeluša vzala si ešte vatšú smelosť a hovorí:

„Daremné naše utíkaní, starý nás dohoní. Ale vezmime henten zelezný rozžeravený kutáč a poďme, zabime toho nešlechetníka.“

Pages: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20

Mohlo by se vám líbit...