Popeluša

01 popelKteré hneď aj na to privolili, v najvatšej tichosti k tomu bosorákovi prikročili, jak prám na zeleznej ohromnitej posteli rozvalený ležal; — a ten istý rozpálený kutáč do toho jednoho oka mu vrazili a nim ven a konec koncom cezskrze hlavu prepálili, a on mrtvý dolu z postele skotil sa. Keď stará ohava babšťo prišla, s tú sa už snadno poradili: veľmi rýchlo a silno všecky tri ju schvatli, — a myk s ňú do pece! Zhorela!

Včul zhodili ze seba všecek strach a prezírali zámek, kde ani živej duše vác; len izba nad izbu krásnejšá, všelijakyma dobryma a drahyma vecámi naplnená! Lebo ten bosorák, čo najkrajšého a najlepšého byť mohlo, to všecko kráľom a velikým mocnárom sveta tohoto bral a sem do svojeho paláca donášal. Čo len srdco a duša požádať mohla, to tu bolo! Milé sestry, jak boli lačné, najedli sa a unuvané políhali si do postelí a líbežno pokojne pozaspávali.

Na druhý deň mali ešče len príležitosť prezreť mohovitosť toho zámku. Ba za dlúhy čas inšé nerobili, len čo prezírali izby a nábytky, které, čo len vo svete potrebné sú, tam všecky nachádzali sa. Dosť prenačudovať a naprediviť nemohli sa; lebo videli, že to neni možná, aby u voľakterých kráľov vatšé mohovitosti byť mohli.

Čokoľvek najdrahšého a najpeknejšého bolo od šát aj od iných náradí, to poznášali staršé dve sestry do svojích vyvolených izieb. Ale milej Popeluši nechceli ništ dať. Len také všelijaké staré gróty2 a staré haraburdí; která i všecky domáce roboty robiť a jídla strojiť mosela; kterú mnohokrát sestry aj vybili a vysmívali, natoľko, že naša milá Popeluša bola naozaj popelušú.

Pages: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20

Mohlo by se vám líbit...