Sirôtky

„Tak hľa,“ žaloval sám sebe, „chudobní nemajú, bohatí nedajú. Keď to dajeden človek len na biedu a trápenia rodí sa na svet!“

Užialený, utrápený, ani sám neznal, kade šiel, len keď už hodne zvečera zastavil sa v jednej dolinke pri potôčiku. Potôčik, čistý ako krištáľ, tiekol jarčekom, jelšami husto zacloneným; po ňom bolo plno vymytých hlbočiniek a v hlbočinkách plno tých najkrajších pstruhov.

„Bože!“ povedá, „či je to naozaj, či sa mi to len sníva, že tu toľko tých pstruhov?“

I veril i neveril svojim očiam, kým mu len tých najkrajších štrnásť pstruhov v kapse nebolo. Tu potom kľakol na kolená, poďakoval sa Pánu Bohu, že ho zaopatril, vzal kapsu pod kabanicu a ako znovuzrodený stúpal hodnými krokmi domov, kde ho vyhladnuté deti plačom i radosťou uvítali.

Pages: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

Mohlo by se vám líbit...