Sirôtky

„No, či si rozlámal tú zápoľu?“

„Rozlámal.“

„A čo si našiel v nej?“

„Ach, nič, čo by bolo do reči; kremä v samom prostriedku našiel som jedného maličkého chrobáčika, takého ani ten máčny mak!“

„A či ten chrobáčik ešte žil?“

„Žil; ešte sa mrvil, keď som sa ho dotkol.“

„A akože ten tam mohol žiť?“

„Hja,“ kývol posol plecom, „to ja neviem.“

„No, ale ja viem,“ povedal Hospodin. „Ja by som bol vedel aj to, ako mám tých dvanástoro sirôt vyživiť aj bez ich matky. Ty ale za pokutu svojej neposlušnosti odstúp odo mňa! Tam tebe od týchto čias bydlo na zemi. Ani sa mi ho viac neukáž pred mojou tvárou!“

V tom okamžení zhrmel posol dolu na zem, kde potom miesto nebeskej slávy zemskú biedu trel a paril sa3 ako druhí ľudia. Jeho jedinké potešenie bolo, keď si pomyslel na tých dvanástoro dietok, o ktorých sa nazdával, že je on ich osloboditeľom, že im on zadržal matku na žive.

Pages: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12

Mohlo by se vám líbit...